Dne 3. 5. 2009 skončil pátý ročník celostátního setkání roverů a rangers
OBROK 09. S heslem Rovering je cesta odjíždělo 1.500 účastníků do svých
domovů.
Jaroměř – Josefov (Náchodsko) 1. května (ČTK) – V Jaroměři –
Josefově na Náchodsku dnes padl světový rekord v netradičním tanci
Algorithm March, do kterého se zapojilo 1088 skautů a skautek.
Otlaky na nohách, stratené hlasivky, stekajúce kvapky potu po celučičkom tele, dobrá atmosféra šľahajúca z každého skauta, či skautky, letmé úsmevy, či pohľady hovoriace niečo v zmysle: „ej ja som ho/ju už niekde videla“ a v neposlednom rade oslava sv. Juraja, patróna skautov. Tak to nie je ani zďaleka všetko čo ste mohli zažiť na 10tom ročníku skautského hudobného festivalu Soaré.
Lístky na jeden ples sme nezohnali, no v tom ma napadlo... ešte je tu ten spevokol. Veď napokon je jedno, na ktorý pôjdeme pokiaľ tam budeme pokope... A tak aj bolo, injekcia novej energie prišla!
Najlepšia motivačná akcia pre vyčerpaných vodcov je zaručene riadny VODVAZ!!!
Po hektickom týždni si obúvam vibramy v nádeji, že mi prinesú únik od všetkého zhonu. Cesta vlakom a nostalgické spomienky na Rybolov v Cerovej (pre nezainteresovaných- letná časť) zmiešané s občasným preverením si, či niektorú časť otázok som si aspoň prečítala.
Nekŕm koňa, namaž reťaz, vysadni na svojho dvojkolesového tátoša a nechaj sa unášať. Pocítiš voľnosť, o ktorej si počas desiatich mesiacov strávených v školskej lavici mohol iba snívať. Uvidíš, že aj na vonok nemožné sa stane skutočné, prekonáš samého seba a zažiješ veci, o ktorých sa tvojim spolužiakom ani nesníva.
Sedím v temnej izbe, vonku je večer a ja rozmýšľam, kde sa podeli dva bulharské týždne. Ťažko sa popisuje zvláštne iskrenie, keď človek spomína na skautské výpravy. Spomienky časom blednú a len niektoré majú privilégium zostať svieže navždy. Patrí roverská expedícia do Bulharska k nim? Tak to si píšte, priatelia.
Ako už samotný názov prezrádza, jednalo sa o prvé viacrozmerné stretnutie skupín roverských „pod dubom“. Malé preto, lebo nás bolo toľko, čo sa okolo ohniska na Nižnej Kľakovej pomestí, ba i účastnícky poplatok už menším nemohol byť – 0 Sk. Veľké preto, lebo z veľkých vzdialeností od Bratislavy po Starú Ľubovňu zišli sme sa,veľa kilometrov nôžky naše okoštovali, veľa dreva naštiepaného bolo, ba i veru nemálo jedla skonzumovanieho bolo.
Tma. Naľavo cesta. Napravo cesta. A ešte jedna pred nami. A jediné svetlo blikajúca sviečka. „Čo teraz?“ „Neviem.“ „Počujete ten zvuk?“ „Mňa tuasi porazí!“ „Myslíte, že to bude Kamila?“ „Asi nie, veď sme iba vyšli.“ „Ale asi tam máme ísť...“ „No tak poďme“. „Ivko, počkaj chvíľu!“ Tichý šuchot nôh. Vo vzduchu sa vznáša napätie a v diaľke počuť tiché volanie o pomoc. „Uaaaaaaaaa!!“ „Pozor!“ „Sviečka! Chráňte sviečku!“ „Zhasla! Je mokrá!“ „Vážne? Ja tiež!“