Dáždnik? Veď už ho nepotrebujem!

Idem si tak mestom, (takmer) nepremokavá kapucňa na hlave pretože ešte stále sa tam hore nájde dostatok vody ktorá sa snaží kondenzovať v plnohodnotné kvapky. Kvapká čo močí všetko a všetkých, ale nie toľko, ako za ostatné dni. Už melie z posledného. Pomaly prestáva a ja skladám kapucňu dole veď aspoň tie posledne kvapky si užijem. Predo mnou postarší pán červený v tvári, fúzy už nožnice iste nepamätajú a o oblečení sa dá povedať akurát to že ešte zopár mesiacov a samo sa začne rozpadať. Asi Homeless taký ako má byť.

V ruke drží dáždnik. Ten už tiež nie je v najlepšom stave. Cela jedná strana je fajn ale na tej protiľahlej zo tri ihlice z kostry smerujú každá iným smerom. Dve z nich akoby sa ťahali za slnkom. No jednoducho. Dáždnik nie taký aký používame my.

Ale nie o tom som chcel. Ako som už spomínal prestavalo pršať. Okoloidúci pán si to taktiež všimol, trocha naklonil dáždnik očami blysol po oblakoch hore a raf ho s dáždnikom do odpadkového koša ktorý mu práve bol po ruke. Ďalej sa už nestaral. Stačil mu pohľad na mračná nad hlavou a viera že už ho potrebovať nebude.

Mne sa to stalo viac ako znamením. Ja som sa iba pousmial a vedel som že ešte v ten deň budem behať iba v krátkych nohaviciach a mikine ktorá už von koncom nie je nepremokavá.
Už sa teším ako zajtra v nádhernom počasí budem zbierať bylinky tu niekde za mestom.
Lebo on vedel a mne ukázal.

Blízkosť pod strieškou

Lebo ono sa tvárilo že pršať už nebude a zrazu začalo ako z krhly. A ja nemám dáždnik!
Veď poď bližšie pomstíme sa, nenechám ťa zmoknúť. Hovorí ten pod dáždnikom.
A zrazu sú si dve duše bližšie ako kedykoľvek predtým.

Trocha hromženia a úsmevu

Ony stoja na prechode ale ja si počkám troška pozadu. Spolu čakáme kým skočí zelená no v tom ten na aute ešte chcel stihnúť aby nemusel stáť na červenej tak riadne dupol do motora. Pravdepodobne si nevšimol tu mláku hneď vedľa prechodu. Pravým kolesom sa o ňu jemne oprel, voda sa dala do pohybu a pristála až na dievčatách ktoré nevedome riskovali a dostali to o čo si poprosili.
Ja som sa len pousmial. Viem, že je to len voda. A ony to vedeli tiež.

A už sa ich neboja

V čase keď prší len málo, ľudia si vezmú dáždnik aj vtedy keď neprší ale je tam malinka šanca že čosi z tých mrakov vyletí. Veď nesmieme zmoknúť!
No teraz keď prší veľa, ľudia si vezmú dáždnik iba ak fakt leje a vyzerá to že tak skoro to neskonči.

Náhodou začne len tak jemne poprchávať. V iný čas by sme už mali každý jeden klobúčik nad hlavou viac ale teraz? Veď to len tak jemne kropí. Oproti včerajšku to už nič nie je. Jemne mi zamočí vlasy? Vyschnú!
A zrazu sa tých kvapiek až tak neboja.

Reďkvičky budu červenejšie

Čo ešte priniesla? Babkám do záhradky úrodné živiny. Aspoň dva roky budu môcť pestovať s nálepkou BIO.

Aj niekto iný si pochutná

Obrovské požehnanie pre moria, kde naše kakavko zmení sa v najchutnejšiu kašu pre organizmy všetkých druhov a veľkostí.

A taktiež dúfam, že tebe ktorý máš zapnutý facebook pretože ti notebook nepláva niekde v Dunaji priniesla povodeň úctu mocnej prírode a hlavne vďaku za to čo práve teraz máš okolo seba.

Užívaj to čo si dostal.
KuK0